Transakčná daň, teda daň z finančných transakcií, je relatívne novým prvkom v rámci daňovej sústavy Slovenskej republiky. Napriek svojej krátkej existencii už stihla vyvolať rozsiahle diskusie medzi odbornou verejnosťou, podnikateľmi aj daňovými poradcami.
Táto daň bola zavedená zákonom č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o transakčnej dani). V praxi začali podnikateľské subjekty pociťovať toto konsolidačné opatrenie od 1. apríla 2025, keďže apríl roka 2025 bol prvým zdaňovacím obdobím tejto dane.
Deklarovaným cieľom transakčnej dane je predovšetkým zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a prispieť ku konsolidácii verejných financií. Zároveň však predstavuje novú administratívnu a finančnú záťaž pre časť podnikateľov, ale aj pre banky, ktoré majú postavenie "platiteľov dane".
Ako je pri daňovej legislatíve zvykom, aj Zákon o transakčnej dani bol už viackrát novelizovaný. V súčasnosti sa však čoraz intenzívnejšie diskutuje o ďalšej zmene, ktorá by mala zásadne upraviť okruh daňovníkov. Zámerom zákonodarcu je aj odstránenie niektorých nelogických alebo neprimerane zaťažujúcich prvky, ktoré v praxi priniesli problémy.
Kým prvé novelizácie riešili skôr technické detaily zákona, pripravovaná novela sa má výraznejšie dotknúť samotných daňovníkov — teda subjektov, ktorých transakčná daň priamo zaťažuje. Táto novela už postúpila do druhého čítania v rámci legislatívneho procesu.
Dnes je podľa § 3 ods. 1 Zákona o transakčnej dani daňovníkom každá fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá využíva platobné služby poskytovateľa platobných služieb pri vykonávaní finančných transakcií a ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo platobný účet na Slovensku, prípadne tu vykonáva činnosť.
V praxi to znamená, že množstvo podnikateľov, ktorí síce realizujú len obmedzené finančné transakcie, bolo povinných transakčnú daň platiť, čo vyvolalo oprávnenú kritiku. Transakčná daň sa totiž v takýchto prípadoch stáva neproduktívnym nákladom, ktorý navyše vyžaduje ďalšiu administratívu.
Pripravovaná novela transakčnej dane má preto zúžiť okruh daňovníkov. Po jej prijatí už nebudú daňovníkmi podnikatelia – fyzické osoby ako také, ak neprekročia určitý obratový limit.
Okrem toho, čo možno hodnotiť veľmi pozitívne, sa za daňovníkov nebudú považovať ani právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období neprevýšili sumu 100 000 eur.
Tieto zmeny by mali podľa zámeru zákonodarcu odstrániť neprimerané zaťaženie menších podnikateľov a pomôcť znížiť administratívnu náročnosť pri výbere transakčnej dane. Zároveň umožnia, aby daň skutočne zaťažovala iba subjekty s významnejšou transakčnou činnosťou.
Transakčná daň tak aj v roku 2025 ostáva témou, ktorú sa oplatí sledovať. Podnikatelia, účtovníci aj právnici budú musieť venovať tejto otázke osobitnú pozornosť.
Je teda zrejmé, že transakčná daň na Slovensku sa naďalej vyvíja a podnikateľské prostredie bude musieť reagovať na prijímané legislatívne zmeny, keďže vzhľadom na aktuálny stav verejných financií neočakávame, že toto konsolidačné opatrenie bude zrušené.
Ako už bolo vyššie uvedené, tak v blízkej budúcnosti sa javí ako najreálnejší scenár úpravy transakčnej dane ako politického kompromisu.
V prípade akýchkoľvek otázok týkajúcich sa dane z finančných transakcií nás neváhajte kontaktovať prostredníctvom kontaktného formulára alebo na emailovej adrese: office@iustis.sk.
